December v našom školskom klube detí nebol len o odpočítavaní dní do Vianoc, ale najmä o spoločnej radosti, tvorivosti a napínavých dobrodružstvách. Prežite s nami spätne chvíle, ktoré nám rozžiarili oči a zahriali srdcia.
Našu vianočnú cestu sme odštartovali rozprávkovo – sledovaním príbehu o sobíkovi Rudolfovi, ktorý nás naladil na tú správnu vlnu. Aby sme boli pripravení na príchod Mikuláša, vlastnoručne sme si vyrobili mikulášske čižmy a pustili sa do zdobenia nášho prostredia. Každý z nás vymaľoval časť ozdoby, ktoré sme následne spojili do jednej veľkej spoločnej gule, symbolizujúcej našu súdržnosť.
V rámci projektu sme si vytvorili vlastného maskota Semaforka a klasické hry sme vymenili za digitálne – vianočné pexeso sme si zahrali cez interaktívny nástroj Wordwall.
Medzi najemotívnejšie chvíle patrilo písanie listov Ježiškovi, v ktorých sa ukryli tie najtajnejšie detské priania. Deťom som urobila vianočnú fotografiu, z ktorej si vytvorili svoju vianočnú ozdobu. Našu zimnú atmosféru dotvorili jemné papierové vločky, ktoré sme trpezlivo vystrihovali.
Vrcholom decembra bol posledný piatok pred prázdninami. Na deti čakala napínavá úniková hra za vianočným pokladom. Nebolo to však jednoduché! Malí pátrači museli zapojiť logiku aj postreh:
- prvá indícia od "slniečka" ich zaviedla k oknu
- tam museli zo začiatočných písmen obrázkov vyskladať slovo KABÁT
- cesta pokračovala na chodbu k vešiakom, kde ich čakala hádanka
- tá ich nasmerovala pod stoličku, kde objavili obálku s úlohou "nájdi 5 rozdielov"
- až po vyriešení všetkých úloh zistili, že cieľ je jasný: ,,Hľadajte pod stromčekom!“
Keď deti objavili vytúžený poklad a férovo si ho rozdelili, ich úsmevy a úprimná radosť boli pre mňa tou najkrajšou odmenou.
Veronika Šimkovičová
