Naša škola sa zapája do rozličných súťaží. Jednou z nich sú i literárne súťaže, ktoré majú za cieľ nielen budovať vzťah k literárnym dielam, ale dáva deťom možnosť rozvíjať ich kreativitu, originalitu vo vyjadrení. Písaním rôznych literárnych žánrov sa žiak učí nielen preniesť teoretické vedomosti o konkrétnom žánre do praxe, ale tiež naučiť sa vyjadrovať svoje pocity, názory, myšlienky.
Do súťaží možno posielať len obmedzený počet prác a niekedy je veľmi ťažké vybrať tú najzaujímavejšiu, keď každá má čosi do seba. Dnešné umelecké okienko, ktoré sme mali v zborovni, by som rada ukončila tým, že chcem zverejniť jednu literárnu prácu na našej webovej stránke. Je krásnym vyvrcholením toho, čomu sa v starších ročníkoch venujeme na hodinách literatúry – lyrickým básňam a umeleckým prostriedkom. Možno bude inšpiratívna pre ostatných a tiež ich kopne múza.
Ponúkam vám všetkým krátke nahliadnutie do sveta poézie očami jednej tvorivej slečny z VIII.A Veroniky Polákovej. Takže príjemné čítanie.
Plačúce pole
Načo sú nám polia zlaté, keď láska v nich nedýcha? Kde kroky tvoje hladili zem, tam dnes ticho vzdychá.
Kedysi sme spolu stáli ruka v ruke v poli krás, dnes je zem tá vyprahnutá, a volá nás naspäť zas.
Sady, kde si stromy chránil, pokrýva dnes prázdny chlad, tvoje slová jak plody zmizli, v srdci prázdno, prázdny sad.
Plače pole, srdce trpí, spomienky sú ako dym. Trápi ma, že tu už nie si. Čo len môžem spraviť s tým?
Načo sú nám sady prázdne, keď tam plodov lásky niet?
V objatí stromov sa strácam, hľadám náš stratený svet.
Smutné sú tie polia, sady, keď tam láska umrela. V každom klásku, čo sa láme, smutná pieseň doznieva.
Týmto ďakujem všetkým malým i veľkým spisovateľom za pekné chvíle, ktoré nám pripravili pri čítaní literárnych prác.
Jana Báchorová
