V sobotu 10. januára 2026 sme sa v rámci nášho turistického krúžku zapojili do celosvetovej aktivity s názvom Vtáčia hodinka – zimného sčítavania vtáctva. Hoci teplomer ukazoval mrazivých -4 °C, zima nás neodradila a na zraze sa stretlo až 17 nadšených detí.
Našu prechádzku v okolí rieky Moravy obohatil svojou prítomnosťou vzácny hosť, ornitológ Mgr. Ján Svetlík. Vďaka nemu sme sa na prírodu okolo nás začali dívať (a najmä počúvať ju) úplne inak. Pán Svetlík dokázal určiť takmer každého vtáčika len podľa jeho typického spevu či krátkeho zvuku.
Spoločnými silami sa nám podarilo pozorovať približne 15 druhov vtákov. Do našich zoznamov pribudli:
· sýkorky: veľká, belasá a hôrna;
· vodné vtáctvo: kačica divá, potápač veľký, volavka popolavá;
· lesní obyvatelia: ďateľ, tesár čierny, brhlík lesný, králik zlatohlavý, drozd;
· dravce a ostatné: myšiak hôrny, žltochvost domový, laptuška lúčna a vrana popolavá (šedivka).
Pán ornitológ nás počas cesty zásoboval fascinujúcimi informáciami. Vedeli ste napríklad, že potápače k nám prilietajú zo severu len na zimovisko a na jar sa vracajú späť? Pri kačiciach divých, ktorých sme napočítali okolo 50 kusov, nás zaujala ich letná premena. V júli a auguste totiž samičky naraz preperujú – stratia všetko perie a kým im narastie nové, nie sú schopné lietať. Vtedy sú veľmi zraniteľné a hľadajú úkryt v bezpečí rieky.
Okrem živých vtáčikov sme objavili aj opustené hniezda. Aj tu sa prejavili odborné znalosti nášho hosťa, ktorý podľa stavby hniezda určil jeho pôvodného majiteľa. Videli sme tak „domov“ penice čiernohlavej, ktorá už dávno odletela do teplých krajín, aj pevné hniezdo drozda.
Táto výprava bola pre nás nielen zdravou prechádzkou na čerstvom vzduchu, ale najmä hlbokým vzdelávacím zážitkom. Deti sa vracali domov s červenými líčkami a plné nových poznatkov.
Touto cestou by sme sa chceli veľmi pekne poďakovať pánovi Mgr. Jánovi Svetlíkovi. Jeho odborný výklad a trpezlivosť pri určovaní druhov urobili z obyčajnej prechádzky nezabudnuteľnú vtáčiu hodinku.
Veronika Šimkovičová
