Plní očakávania sme na bratislavskom letisku nastúpili do lietadla. Bolo potrebné sa úsporne zabaliť, nezabudnúť si zobrať potrebné veci.
Keď sme prišli do Ríma, v hoteli nás čakal P. Jozef Slivoň. Srdečne nás privítal vo večnom meste a tešil sa, že nás môže sprevádzať. Najprv sme navštívili Baziliku sv. Petra, ktorá je postavená na hrobe sv. Petra, ktorému Kristus odovzdal úlohu viesť cirkev. Je to renesančno-baroková sakrálna stavba, stojaca na území štátu Vatikán. Obklopuje ho Berniniho kolonáda, ktorá tvorí akúsi vstupnú bránu k chrámu a slúži ako miesto, kde sa stretávajú veriaci z celého sveta. Historické pramene uvádzajú, že tu stál kostol už v 4. storočí. Výstavba baziliky trvala 120 rokov. Na vzniku baziliky sa podieľalo viacero významných architektov a sochárov, napr. Michelangelo, Donato Bramante či Bernini. V interiéri stavby a rovnako pod ňou na mieste zvanom „Vaticangrotto“ sa nachádza vyše 100 hrobov, vrátane 91 pápežských. Pod kostolom sa nachádza krypta obsahujúca architektonické pozostatky starších kostolov. Potom sme išli do kupoly baziliky najprv výťahom, potom točitým schodiskom, kde nás čakalo 300 schodov. Výhľad na mesto Rím ako aj na pápežskú záhradu stál za to.
Potom sme metrom prišli do Baziliky Panny Márie Snežnej. Je jednou z najstarších a najvýznamnejších mariánskych kostolov na Západe. Patrí medzi štyri hlavné rímske baziliky. Posvätil ju pápež Libérius a bazilika sa stala materským chrámom všetkých kostolov, zasvätených Panne Márii. Preto má tiež názov Santa Maria Maggiore (Maggiore - väčšia). Nachádzajú sa tu jasličky, donesené z betlehemskej maštale a sú umiestnené v podzemnej kaplnke na striebornom oltári. V kaplnke pápeža Pia V., ktorá je najkrajšia a najbohatšia z barokových kaplniek v Ríme, sa nachádza veľmi vzácny zázračný obraz Panny Márie s dieťatkom s názvom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu). Je to byzantská ikona na dreve, namaľovaná asi v 6. storočí. Pred bazilikou stojí nádherný korintský stĺp, ktorý bol pôvodne časťou Konštantínovej baziliky na rímskom fóre. Na toto námestie ho dal premiestniť pápež Pavol V. V Bazilike Santa Maria Maggiore sa odohrala udalosť významná aj pre nás, Slovanov. Keď v roku 867 prišli do Ríma sv. Cyril a Metod, aby vyžiadali povolenie u pápeža slúžiť sv. omše v staroslovienčine, reči našich predkov, práve v tejto bazilike pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka. Tu sa prvýkrát slávila svätá omša v reči našich predkov.
V stredu večer nás čakala večera, kde sa nám venoval P. Slivoň.
Vo štvrtok dopoludnia sme mali vybavenú návštevu cirkevnej školy sv. Jána de la Salle. Sv. Ján Krstiteľ de la Salle sa narodil 30. apríla 1651 v Remeši vo významnej šľachtickej rodine. Založil rehoľu školských bratov, ktorí sa venujú vzdelávaniu žiakov. Videli sme krásnu triedu, cez prestávku sme videli žiakov ako na školskom ihrisku hrali futbal, žiaci prvého stupňa ZŠ mali oblečenú rovnošatu. Venoval sa nám predstavený z rehole školských bratov a povedal nám v krátkosti o škole, žiakoch a ich aktivitách. Daroval každému z nás knihu o ich škole.
Ďalej sme navštívili s P. Slivoňom druhú najväčšiu Baziliku v Ríme sv. Pavla za hradbami. Vzhľad vnútornej časti chrámu je výsledkom rekonštrukčných prác z 19. storočia, rovnako ako celá dnešná bazilika. Po požiari v roku 1823 bolo v hlavnej lodi postavených 80 žulových stĺpov a zničený strop bol nahradený kazetovým, bohato zlateným štukovým stropom doplneným kolekciou pápežských erbov. Nachádzajú sa tu portréty všetkých pápežov. Pod hlavným oltárom sa nachádza hrob sv. Pavla.
Potom sme navštívili Lateránsku baziliku, ktorá patrí medzi štyri hlavné baziliky v Ríme. Nachádza sa na Lateránskom námestí vedľa Lateránskeho paláca. Terajší chrám pochádza zo 17. storočia. Najprv bola zasvätená Najsvätejšiemu Spasiteľovi, neskôr pridali aj sv. Jána Apoštola a sv. Jána Krstiteľa. Do baziliky vedie päť brán, z ktorých jedna je tzv. Porta sancta (Svätá brána), ktorá sa otvára iba počas milostivých (jubilejných) rokov. Bazilika je dlhá 130 metrov, má aj v súčasnosti päť lodí. Pred bazilikou sa nachádza socha sv. Františka Assiského (z r. 1927), ktorý dvíha ruky k Lateránu. Toto gesto pripomína stretnutie Františka s pápežom Inocentom III., ktorý ho videl predtým vo sne, ako zachraňuje praskajúcu Lateránsku baziliku, ktorá bola vtedy ešte pápežským chrámom a vo sne predstavovala celú Cirkev.V roku 1929 tu bola podpísaná tzv. Lateránska zmluva – dohoda medzi Vatikánskym štátom a Talianskom.
Poslednú veľkú baziliku sme navštívili - sv. Kríža. Sú tu relikvie, ktoré našla sv. Helena vo sv. zemi. Medzi ktoré patria kríž, na ktorom zomrel Kristus, časť z nápisu INRI, klinec z kríža, dva tŕne z tŕňovej koruny a dva články prsta sv. Tomáša. Pri vstupe do kostola sú dominantné dve sochy sv. Helena držiaca kríž a cisár Konštantín..
Posledný deň sme navštívili Koloseum, ktoré bolo postavené v roku 71. Koloseum dnes predstavuje 48 metrov vysoké zachované ruiny veľkého amfiteátra, s pôvodnou kapacitou až 55 tis. miest. Rímske koloseum malo 80 vchodov a zároveň východov. Denne sa tu konali gladiátorské predstavenia, pričom v priebehu dňa bolo zabitých až 5.000 zvierat. Rímske Koloseum bolo vybudované na príkaz cisára Vespasiána, ešte v roku 72. Dokončené ale bolo až v roku 80, za vlády cisára Titusa. Koloseum patrí k hlavným atrakciám Ríma, žiaľ, podľa najnovších zistení, sa začína nebezpečne nakláňať. Jeho severná strana je už o 40 centimetrov vyššie ako južná strana. To môže spôsobiť výrazné obmedzenie návštevnosti, prípadne aj uzatvorenie Kolosea.
Potom sme pozreli Rímske Fórum, má obdĺžnikovitý tvar a nachádzali sa tu budovy s rôznym zameraním. Boli tu trhy, svätyne, súdne dvory ale aj miesta, kde sa stretávali obyčajní občania. Po ceste sme navštívili pamätník Viktora Emanuela, Celá stavba meria 135 metrov a keď si uvážite, že je celá z prvotriedneho mramoru – Taliani museli asi kráľa mať naozaj v úcte.
Nemohli sme obísť Pantheon, chrám, je snáď najzachovalejšou antickou stavebnou pamiatkou nielen v Ríme, ale na celom svete. Pôvodne bol Pantheon postavený v roku 27 konzulom Agrippom, avšak neskôr vyhorel a bol prestavaný do dnešnej podoby Hadriánom, v rokoch 119-128. Následne v roku 609 bol Pantheon vysvätený ako kresťanský kostol Santa Maria ad Martyres.
K zaujímavostiam Pantheonu patrí napríklad jeho kupola, ktorá bola ešte do roku 1960 najväčšou kopulou na svete. Dodnes zostala najväčšou nevytuženou betónovou kupolou na svete. Jej výška a priemer zároveň dosahuje 43,3 m, jej hmotnosť 5.000 ton. V strede dómu ako i samotnej kupoly sa nachádza otvor Oculus („Veľké oko“), ktorého priemer dosahuje 9 metrov. Hlavný zmysel otvoru je ten, aby slúžil ako zdroj svetla, tiež aj ako vetrací, resp. chladiaci priestor. Zároveň však plní funkciu slnečných hodín. Každé poludnie totiž slnko svieti na vchodové dvere chrámu. Cez Oculus sa do chrámu Pantheon dostáva aj dážď, ktorý je však odvedený drenážnym systémom v podlahe. Pôsobivý je aj interiér Pantheonu, kde sa nachádza nádherná mramorová dlažba so stĺporadím. V Pantheone sa nachádzajú pozostatky významných osobností, ktorými boli nepochybne Raffael, Vittorio Emanuel II, či Umberto I.
V blízkosti Pantheonu sa nachádza Piaza Navona - námestie stojí na mieste, kde v roku 89 nášho letopočtu postavil cisár Domicián štadión. Územie, na ktorom sa oválny štadión rozprestieral, bolo kedysi väčšie ako samotné Koloseum. Nazýval sa Circus Agonalis, čo v preklade znamená súťažná aréna. V 15. storočí bol štadión zbúraný a na jeho mieste bolo postavené námestie. Pápež Inocent X. dal námestie kompletne prerobiť. V roku 1670 tu dokončili stavbu barokového kostola Sant'Agnese in Agone, ktorý navrhol Borromini. Stojí na mieste, kde bola popravená mučenica Agnesa. Námestie je preslávené svojimi fontánami. Najväčšia stojí v strede a nazýva sa Fontanadei Quattro Fiumi, Fontána štyroch riek. Z jej základne vychádza obelisk a štyri prúdy reprezentujúce štyri rieky kontinentov - Níl, Gangu, Dunaj a rieku Río de la Plata. Dokončená bola v roku 1651 sochárom Berninim, Borrominiho sokom.
Nezabudli sme na Fontánu di Trevi, nachádza v centre Ríme, na námestí Piazza di Trevi. Svoj názov získala podľa ulice, kde sa stretávajú tri cesty. Fontána je vyústením rímskeho aquaduktu Aqua Virgo, ktorý zásoboval centrum Ríma vodou z 20 km vzdialeného zdroja. Postaviť ho dal Marcus Vipsanius Agrippa v roku 19 pred Kristom. Na tomto mieste dal postaviť fontánu pápež Klement XII. V roku 1732 poveril sochára Niccola Salvu, aby na priečelí paláca Poli postavil fontánu podľa Berniniho návrhov. Obrovská baroková fontána bola dokončená až v roku 1762. Je vysoká 26,3 m a široká 49,15 m. Denne cez ňu pretečie 80 tisíc kubických metrov vody. V strede stojí socha Neptúna, boha morí, ktorá je vysoká 5,8 m. Stojí na koči v tvare mušle, ktorú ťahajú dva kone. Po stranách Neptúna stoja sochy, ktoré predstavujú blaho a zdravie. Podľa legendy kto hodí do fontány mincu, istotne sa do Ríma opäť vráti. Posledným miestom boli španielske schody. Ich názov bol odvodený od Španielskeho námestia (Piazza di Spagna) ležiaceho priamo pod nimi. Námestie zas dostalo svoj názov od Španielskeho cirkevného zastupiteľstva pri Svätej stolici v neďalekom PalazzoMonaldeschi, kde sídli aj v súčasnosti.
Mgr. Marián Libič
Fotoalbum
