Sobotňajšie ráno 5. mája 2018 sa naši malí turisti s pani zástupkyňou Janotkovou a p.učiteľkami Doršicovou, Tichou a Šimkovičovou, vybrali na turistiku do Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Dobrodružstvo začalo nástupom do vláčika-motoráčika v Záhorskej Vsi. S prestupom v Zohore sa deti onedlho ocitli v Devínskej Novej Vsi, odkiaľ sa v „harmonikovom“ autobuse previezli pod Sandberg. Výstup to nebol natoľko náročný, ako zdola vyzeral. Za trochu námahy nás však odmenil prekrásnym výhľadom na Devín, Moravu, Schlosshof a Moravské pole v Rakúsku, kde sa v minulosti odohralo mnoho významných bitiek.
Na Sandbergu sme sa vďaka početným náučným tabuliam dozvedeli zaujímavé informácie o osídlení Devínskej Novej Vsi Slovanmi a z paleontologického hľadiska napríklad to, že sme stáli na mieste, ktoré bolo kedysi zaliate morom. Dôkazom boli skameneliny rôznych ulitníkov a morských živočíchov vryté do skál a pieskovcov. Činnosť paleontológov si mohli deti ľahšie predstaviť pri paleopieskovisku s napodobeninami odkrytých kostrových pozostatkov pravekých živočíchov.
Kľukatou cestičkou sme sa po modrej turistickej značke dostali do Waitovho lomu, bývalého kameňolomu a vápenky. Práve na tomto mieste začali niektoré environmentálne organizácie s obnovou tradičnej pastvy kozami, aby sa zlepšili podmienky pre ohrozené druhy motýľov a vzácne druhy rastlín. A hoci kozičky-záchranárky sme v tento deň neuzreli, deti si vyskúšali blúdenie labyrintom - kópiou známeho labyrintu Chartres v gotickej katedrále vo Francúzsku.
Popri úzkej ceste lesom, s 2. a 4. stupňom ochrany prírody, lemovali celú trasu až po Devín pásma lúk s náučnými zastávkami, omamnou jarnou vôňou kvitnúcej flóry a s nespočetným množstvom chránených rastlín a živočíchov. Deti sa takto oboznámili s hmyzím hotelom, no naskytla sa im tiež možnosť vyliezť na drevenú, 75 x zväčšenú jedovatú, no zároveň chránenú, májku fialovú. V jej skutočnej podobe sme ju po ceste lesom objavili aj na chodníku, rovnako aj desiatku hnojiválov zápasiacich o „voňavú“ guličku, či vyľakané jašteričky miznúce v kroví.
Nakoniec nás cestička lesom vyviedla do bývalej chatovej oblasti na Devíne a odtiaľ sme sa prešli pod zrúcaninu hradu Devín. Pri sútoku Moravy a Dunaja sme si dopriali krátky oddych priamo pod Panenskou vežou Devína. Naša cesta potom už smerovala „harmonikovým“ autobusom opäť na železničnú stanicu domov do Záhorskej Vsi.
Celá trasa nebola dlhšia ako 5 km. Zato bola pre deti mimoriadne obohacujúca nielen pre množstvo získaných poznatkov, najmä však pre aktívny oddych v jednom z botanicky, zoologicky a geologicky najhodnotnejších prírodných zákutí Malých Karpát.
Mgr. Zuzana Tichá
Fotoalbum
