Vo svojom putovaní našou literatúrou sme sa stretli aj s bájkami. Bola v nich skrytá ľudská skúsenosť a múdrosť, skladajúca sa z krásnych myšlienok. Pri ich čítaní sme sa nielen potešili, ale aj pobavili a poučili. Naučili sme sa ich reprodukovať, robiť k nim ilustrácie, ba skúsili sme bájky aj tvoriť. Ako sa nám podarili? Skúste si ich prečítať.
Vaši žiaci VI. A
Páv a vrabce
(Bájka)
V opustenej záhrade žil páv a vrabce. Vrabce už odmalička závideli pávovi jeho krásne perie.
Obletovali okolo páva, najviac vrabec Merko.
Jedného dňa to už páv nevydržal a prihovoril sa mu.
„ Čo stále hľadáš vrabčisko, keď neustále okolo mňa obletuješ a čvirikáš mi do ucha?“
„ Hľadám si niečo pod zub, odvetil mu vrabec a zletel do trávy.
„ Mám toľko jedla, že ho ani do konca roka toľko nenazbieraš!“ pochválil sa mu páv.
Vrabec však na pávovu chválu neodvetil a prezeral si stebielko trávy, či tam nie je skrytá chutná húsenička.
„Moje perie je najkrajšie na celom svete!“ pokračoval páv v samochvále.
„ Každý by chcel len mňa za priateľa!“ chvastal sa.
„Vy, vrabce, ste len také nenápadné úbožiatka!“
„ Kto by si vás všímal, nikoho neočaríte svojím vzhľadom.“
„Pozrite len na mňa, aj slnko mi závidí krásu peria. Som dokonca krajší ako dúha!“
Vrabce už nemohli počúvať to jeho škriekanie a radšej odleteli preč.
Vtom sa ozval akýsi šuchot z neďalekého krovia. Boli tam skrytí pytliaci so sieťou.
Sieť zašušťala a skončila na pávovi. Pytliaci páva zviazali a odniesli zo záhrady preč.
Ponaučenie: Byť pyšný a arogantný sa neoplatí, lebo na každého príde.
Adam Kadera
Patrik Zámečník
Samuel Vrúbel
Marek Šušuk
Bocian a vrana
(Bájka)
Na starom topole bolo veľké bocianie hniezdo, na ktorom sedela bociania mama. Neďaleko práve oral sedliak pole.
Zbadal to bocian a zletel z hniezda na zem. Na poli hľadala potravu aj vrana, ktorá bývala v neďalekom lese.
Vrana i bocian usilovne pracovali, lebo v ich hniezdach čakali hladné mláďatá.
„Dobrý deň, vrana, koľko mladých ťa čaká?“ zvedavo sa spýtal s plným zobákom bocian.
Vrana však neodpovedala, len nepriateľsky zaškúlila na bociana.
Keď bociania mama videla, že vrana si jej nevšíma, odletela s plným zobákom do hniezda.
Potravu dala mladým a vrátila sa späť na pole.
Vrana videla, že sa bocian vrátil, rýchlo odletela, ale nie do svojho hniezda, ale bocianieho. Ukradla mladým bocianom potravu a odletela do lesa, kde ju čakali hladné mláďatá. Keď sa bociania mama vrátila, našla svoje mláďatá hladné.
„No počkaj, vrana, ja ti to vrátim!“
Na druhý deň pozorovala vranu, ako nosí potravu do neďalekého lesa.
Počkala, až sa vrana s potravou vrátila do hniezda a keď odletela, bocian našiel vranie hniezdo a všetku potravu odniesol do svojho hniezda.
V ten deň nemusela bociania mama ani prstom pohnúť, lebo hlúpa vrana pracovala za ňu, bocianie mláďatá boli sýte, zato vranie hladné.
Poučenie: Kradnúť sa neoplatí, lebo za krádež, keď ťa prichytia, ťa každý potrestá.
Ján Melega
Mário Brutvan
Pavol Poss
Dominik Malík
Žaba a mucha
(Bájka)
Raz pri jazere sedela na lekne hladná žaba. Okolo žaby práve letela mucha, ktorú žaba chcela zjesť.
Žaba ju začala naháňať. Splašená mucha začala kričať o pomoc.
„Ratujte ma božie stvory, veľká ropucha ma chce zjesť, pomóc!“
Žaba sa len smiala: „Kto ti už môže pomôcť. Tebe, takej malej muche.“
Mucha jej odvetila: „Aj keď som malá, som šikovná, daruj mi život a ja sa ti odvďačím.“ Žaba sa len tomu zasmiala. Muchu pustila s tým, že keď ju chytí druhýkrát, tak ju zožerie. „ Neukazuj sa mi na oči!“ zakričala za odlietajúcou muchou.
Mucha odletela a hladná žaba sa trápila ďalej. Skákala z miesta na miesto a kde nič – tu nič. Vhodnú potravu nemohla nájsť. Bola stále slabšia a slabšia.
Keď už strácala nádej a silu, priletela mucha so svojimi priateľmi a priniesli jej plný košík jedla.
„Ďakujem ti, milá mucha, že si na mňa nezabudla.“ Zaradovala sa ropucha a s chuťou sa pustila do jedla, ktoré jej zachránilo život.
Ponaučenie: Aj malý môže pomôcť veľkému, keď je v núdzi.
Barbora Čápková
Enrico Toráč
Kristína Toráčová
Natália Toráčová
Líška a myška
(Bájka)
Jedného krásneho jarného dňa, keď slnečné lúče pohládzali premrznutú zem, sa myška prechádzala po lesnom parku.
Vtom ako zabočila z lesného chodníčka na cestičku, zbadala myšku líška. „Čo tu robíš tak sama?“ spýtala sa jej zvedavo líška čakajúc na myškinu odpoveď. „ Hľadám si niečo pod zub, moja komôrka zíva prázdnotou,“ odpovedala jej myška.
„ Poď so mnou, ukážem ti moje dobré jedlo, určite bude chutiť aj tebe po dlhej zime.“
Myška sa nedala dlho núkať, pobrala sa s líškou do jej nory pod bútľavým starým dubom.
Doma líšku čakali hladné líšťatá tešiac sa, že mama prinesie čerstvú potravu a ony nebudú musieť jesť nechutné presolené ryby, ktoré líška ukradla rybárovi. Myška s líškou vošli do nory. „Doneste na stôl ryby!“ rozkázala líška líščatám.
No tie nechceli poslúchnuť, ale začali sa hádať, kto myšku zje.
„Nehanbíte sa, ja privediem hosťa a vy naničhodníci ho chcete zožrať!“ kričala nahnevane líška. „ A von!“ rozkázala.
Potom položila pred myšku solenú rybu. Myška sa najedla, poďakovala líške za jej dobrotu a pobrala sa domov. Na druhý deň sa pobrala do lesa pozrieť, či už rastú snežienky, ktoré by natrhala pre líšku, aby sa jej ešte raz poďakovala.
Ako kráčala lesom, počula žalostné nariekanie. Pomaly sa približovala k miestu, odkiaľ počula plač. Na strome zbadala visieť sieť a v nej uväznené malé líščičky. Vyškriabala sa na strom a upevnené lano prehrýzla.
Vyslobodila ich z pasce a priviedla domov. Líška jej poďakovala a pohostila ju solenými rybami.
Ponaučenie: Niekedy aj malý tvor ti môže pomôcť v núdzi.
Amanda Danielová
Jana Demeterová
Pavlína Kočišová
Dominika Tomášková
Fotoalbum